Roztržitý Slavo

Slavo mal rád svoje potvorky a viaceré si doma aj choval, čo Jane nevadilo ani zďaleka tak ako jeho predchádzajúcim známostiam, najmä preto, že si pavúky, bzdochy ani motýle, ktoré sa v ich domácnosti vyskytovala naozaj hojne, poväčšine vôbec nevšímala. A ak náhodou nejakú háveď zbadala, rozhodne jej to nespôsobilo nervový šok alebo hysterický záchvat. Pokojne odchytila po stene lezúceho čierneho pavúka do zaváraninovej fľaše a postavila ho mužovi na stolík presvedčená, že mu utiekol. Síce sa vďaka tomuto Janinmu prístupu niekedy stalo, že mu namiesto vzácneho zákonom chráneného druhu, odchytila bežného pavúka záchodového, ale Slavo aj tak jej prístup oceňoval.

Bol vo svojom živote natoľko stratený, že si vypracoval celý rad postupov, ktoré mu mali uľahčiť každodenné starosti a ktoré sa mu často vymkli z rúk. K nudným a zbytočným činnostiam, ktoré ho odvádzali od jeho zaujímavej a fascinujúcej práce, radil RNDr. Repný akékoľvek nákupy, akúkoľvek starostlivosť o svoje telo a zovňajšok, ako aj sledovanie kalendára a času. Kombinácia týchto okolností spôsobovala, že nakupovať chodil len v prípade krajnej núdze a to len do obchodov, kde mali sortiment vždy na jednom a tom istom mieste. Ak sa niekedy niektorá nová predavačka rozhodla, že premiestni pečivo alebo soľ na iné vhodnejšie miesto v regáli alebo sa dokonca opovážila premiestniť tovar do inej časti predajne, privádzala tým RNDr. Repného do kolapsových situácií, ktoré spôsobovali, že namiesto párkov a chleba kúpil radšej puding a zemiaky alebo čokoľvek, čo snaživá sila zatiaľ nechala na pôvodnom mieste, no a potom s Luckou doma dumali, čo by sa z toho dalo uvariť. A ak si mal Slavo Repný sám vybrať a zladiť oblečenie, dopadlo to spravidla katastroficky. Bol schopný si obliecť hrubý rolák do teplého sparného dňa a potom sa čudovať, prečo sa tak potí alebo skombinovať zelenú košeľu s krikľavo červenými džínsami, ktoré sa mu z neznámych dôvodov zjavili v jeho priečinku a ktoré Jana kúpila v zľave a zamýšľala ich použiť na chalupe ako montérky. Pán doktor Repný takisto nemával nikdy pojem aký je dátum a čas, márne mu žena na každé narodeniny venovala hodinky s týmito údajmi. Po pár dňoch hodinky niekam založil alebo ich jednoducho stratil a opäť chodil všade neskoro alebo sa nedostavil vôbec, keďže úplne na dátum schôdzky zabudol. Do práce si Slavo Repný preto z preventívnych dôvodov vždy obliekal svetlú košeľu a tmavé nohavice a odchádzal z domu vždy presne o siedmej. Ak mu náhodou počas občasnej Janinej neprítomnosti došla zásoba svetlých košieľ, Slavo Repný bol schopný prísť do práce aj v pyžame. A ak nedajbože ešte bolo treba niekde odviesť Lucku a byť tam v presne stanovenom čase, vyžiadalo si to od neho maximálne úsilie a sústredenie. Preto sa Jana snažila ho od takýchto vecí v čo najväčšej miere odbremeňovať. Videlo sa jej lepšie a jednoduchšie kúpiť mu dvadsať rovnakých košieľ do zásoby, ako nájsť v práčke veci prefarbené na modro fialovo, keď Slavo v zúfalej snahe získať čistú košeľu zapol omylom prací program na vývarku a spolu s košeľami sa do bubna práčky dostala Luckina farebná sukňa. Takisto bolo pre Janu jednoduchšie naučiť Lucku pohybovať sa MHD, ako ju v noci vyzdvihovať u kamarátok, pretože Slavo zabudol nielen na miesto a čas, kedy ju mal vyzdvihnúť z krúžku, ale dokonca zabudol, že vôbec nejakú dcéru má.

(úryvok z knihy Do neba ma nevezmú, možné zakúpiť na https://www.martinus.sk/?uItem=630951)